Jano príde v noci spoločensky unavený domov. Zvalí sa do postele vedľa manželky a zaspí.
Naraz sa ocitne pred nebeskou bránou. Svätý Peter mu hovorí:
,,Tak vidíš, Jano, zomrel si v spánku.”

Jano zalamentuje:
,,Ale prečo, svätý Peter? Veď ja mám toho ešte toľko v živote spraviť. Neišlo by to nejako zariadiť, aby som sa vrátil?”

Svätý Peter sa poškriabe za uchom a hovorí:
,,No, išlo, ale mohol by si sa vrátiť len ako sliepka. Chceš?”
,,To vieš, že chcem.”

Jano sa ocitne naspäť na zemi v kŕdli sliepok, na sebe má perie a s ostatnými sliepkami sa hrabe v prachu a zobe zrno.
V tom si ho všimne kohút a pýta sa:
,,Á, ty si tu nová. Ako sa ti vedie?”
,,No, išlo by to, ale mám taký divný pocit tam dole.”
,,To sú vajíčka, to je v poriadku. Zatlač, len ich znesieš, potom to prestane.”

Za chvíľku Jano znesie prvé vajíčko. Šťastím je celý bez seba, a potom nasleduje druhé a tretie vajíčko…
Naraz s ním niekto trasie.
,,Čo je, čo sa deje?”

A manželka kričí:
,,Serieš do postele, ty prasa!”

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Vložte Váš komentár
Vaše meno

*

code